Ako druhú inscenáciu Starej arény sme mali možnosť zhliadnuť zaujímavú dokumentárnu drámu o živote Karla Reisza – ostravského rodáka, svetoznámeho filmára, autora učebnice filmového strihu, s ktorou študenti pracujú doposiaľ a samozrejme mnoho iného.

V tejto site-specific dokudráme sme ponorení najprv priamo do obývačky rodiny Reiszovcov, práve v období, kedy Európu ovládlol nacistický ošiaľ – Tretia ríša. Sme svedkami rozkrádania ich majetku, stávame sa súčasťou skupiny, ktorá je rozdeľovaná na transport a vidíme tiež, ako malý Karel odchádza do Anglicka, kam ho posiela jeho rodina, ktorú už nikdy neuvidí. Začíname v kaviarni, ktorá dokonale slúži ako rodinná obývačka, presúvame sa na ulicu, za agresívneho dozoru príslušníkov SS – táto situácia sa však postupne preklenie do zaujímavého rozprávania, akejsi prednášky pre našu skupinu, o ďalšom Reiszovom osude. V zápätí nasleduje prestávka, opäť v duchu inscenácie – sme pozvaní späť do kaviarne, aby sme si "dali panáka", pričom náš sprievodca (Vít Hofmann, ktorý tak ako jeho kolegovia postupne veľmi dobre stvárňuje viacero charakterov) celý čas veľmi žoviálne a obratne komunikuje s divákmi.

Po prestávke sa presúvame do divadelnej sály – ocitáme sa tu v anglickej "hospůdke", no tiež v Hollywoode či istým spôsobom aj v kine. Stávame sa dokonca svedkami toho, ako by to asi vyzeralo, keby Karel Reisz neodmietne režírovať tretí diel svetoznámych Star Wars. Sme pri všetkých kľúčových situáciách jeho života, dokonca i pri rozvode a opätovnom presťahovaní sa do Anglicka. Režijno-dramaturgická koncepcia Pavla Gejguša a Mareka Pivovara je premyslená, dotiahnutá a funkčná, vďaka čomu má divák možnosť sa počas cca. deväťdesiatich minút zoznámiť s osobnosťou nesmierne zaujímavého človeka, nemenej zaujímavou a silne účinkujúcou a navyše i vtipnou formou. A navyše, ide o prvú inscenáciu, počas ktorej som na javisku mohol vidieť gorilu.

Šampaňský socialista je pútavým a zaujímavo uchopeným príbehom, ktorý ešte posilnili herci – Vidomská, Skalická, Lefner, Šmotek, Sedláček, Zavadil a už vyššie spomínaný Hofmann a osobne ho považujem za príjemné ukončenie celého festivalu a akúsi chutnú čerešničku na torte. Škoda len, že nemala viac divákov.

Mário Drgoňa