Románová kronika Rok na vsi bratov Aloisa a Viléma Mrštíkovcov zachytáva prostredie a predovšetkým mentalitu slováckej dediny (nárečie, folklórne kroje, ročné obyčaje a pod.). Dielo z obdobia českého realizmu však nepoukazuje len na krásne obrazy prírodného kraja, či túžbu po pochopení duše, ale podáva aj kritiku spoločnosti – ľudí žijúcich v moravskej dedine. Stretávame sa tu s bohatou plejádou charakterov - s rovnakou intenzitou dokážu milovať a trpieť zároveň.

Práve to mohla byť jedna z inšpirácií, prečo sa Národní divadlo moravskoslezské v Ostrave rozhodlo obohatiť svoj repertoár o českú klasiku. Autor dramatizácie a režisér Vojtěch Štěpánek v bulletine vysvetľuje, že ,,Mrštíci jsou ,odromantizováni“, Rok na vsi v NDM se neodehrává před sto lety na Moravě, ale může se odehrávat kdykoliv, kdekoliv. Ta ves, to jsme totiž my“ (Štěpánek, 2018, s. 3).

Štěpánek spolu s dramaturgom Adamom Goldom v inscenácii vysúvajú do popredia motív rozpadu medziľudských vzťahov, ktorý sa odzrkadľuje aj v scénickom riešení Milana Davida. Naukladané stoly a stoličky reprezentujú nielen prostredie českej ,,hospody“, ale aj nevyspytateľnosť ľudského jednotlivca, ktorý sa zmieta medzi vášňou a rozumom, krásou a hnusom, láskou a bolesťou. Prechod medzi ročnými obdobiami sa realizuje prostredníctvom nápisov na plátne (,,Podzim“, ,,Dušičky“, ,,Vánoce“, ,,Jaro“, ,,Léto“) a práce so svetlom, ktorá spolu s využitím jemných klavírnych tónov vytvára mimoriadne sugestívnu atmosféru. Zo všetkých scénických obrazov by som rada upriamila pozornosť na ,,dušičkovskú“ scénu – jediné svetlo vychádza zo sviečok, ktoré držia postavy v rukách. Sviečky sa stávajú tichými pozorovateľmi medziľudských dialógov, v ktorých sa vyvážene mieša vzrušenie s bolesťou. Kostýmy Marty Roszkopfovej sú ladené do súčasnosti a posilňujú interpretačnú líniu inscenácie (stroskotanie medziľudskej komunikácie).

Režijno-dramaturgická koncepcia vytvára dostatočne veľký priestor pre budovanie charakterov. Divák sa stáva svedkom vývinu postáv, prežíva s nimi ich ,,malé“ víťazstvá, ale aj bolestné sklamania. Herecký súbor NDM vytvára autentický a mimoriadne silný celok, reprezentujúci pestrú paletu ľudských charakterov – od trpiacej Rybářovej ženy (Kateřina Vainarová), živočíšneho a nespoľahlivého Antoša (Ivan Dejmal), starenky odvolávajúcej sa na prítomnosť Boha (Alexandra Gasnárková), príťažlivého, no do nešťastného osudu vrhajúceho sa Rybářa (František Strnad), až po zvodnú Vrbkovú, ktorá sa chce očistiť z cudzoložstva (Lada Bělašková) a pod. Réžia a dramaturgia venuje každej postave osobitú pozornosť, vďaka čomu inscenácia neskĺzava do monotónnosti. Striedanie dialógov vytvára medzi postavami potrebné dramatické napätie. Inscenácia Rok na vsi v režijnej interpretácii Vojtěcha Štěpánka poukazuje na nemennosť ľudských charakterov a je vynikajúcim príkladom toho, ako sa dá spracovať česká klasika pre súčasného diváka.

Miroslava Košťálová