Na súdnom procese som nebola. A ani v súdnej sieni (vďakabohu!). A koľkokrát som bola v divadle? Hmmm… A čo dvojica súdny proces a divadlo? Na prvý pohľad pôsobí táto kombinácia bizarne, ale na druhej strane – kde by človek našiel takú dávku napätia, ako v súdnej sieni? Čo sa odohráva v mysliach obžalovaného, svedkov, či prokurátora? Do tohto sveta nám otvára dvere nemecký prozaik a dramatik Ferdinand von Schirach, ktorý vyštudoval právo. Po úspešnom ukončení štúdia začal pracovať ako advokát a obhajca, so špecializáciou na trestné právo. Vo svojej tvorbe reflektuje prípady z advokátskeho prostredia, čím sa odlišuje od ostatných autorov. Do dramatických kruhov vstúpil prostredníctvom hry Teror, ktorú tento rok naštudovala činohra Národního divadla moravskoslezského v Ostrave, v preklade Ondřeja Šebestu. Pre hru Teror sú dôležité argumentácie a pojmy z oblasti práva, morálky, krajnej núdze, teroru a terorizmu, ktoré sa ovíjajú okolo postáv – predsedu (Tomáš Jirman), obžalovaného (Ivan Dejmal), obhajcu (Vít Roleček), štátnej zástupkyne (Renáta Klemensová), Lauterbacha (Petra Housku) a Meiserovej (Kateřiny Vainarovej).

Položme si otázku: Súdny proces na javisku? Diváka to naplní očakávaním, ale aj menším znepokojením, prameniacim z inscenačného stvárnenia. Scéna, ktorú vytvoril Hynek Petrželka, pripomína súdnu sieň. Dominuje jej zvislý pás bieleho plátna, ktorý sa využíva na premietanie predmetov, o ktorých obžalovaní rozprávajú (napr. konkrétny model lietadla, štadión a pod.), pričom po každej výpovedi obhajca (Vít Roleček) zaplní prázdny priestor troma vetami, ktoré vyplývajú z výpovedí svedkov: ,,Zemřou desetitisíce lidí.“, ,,Stát nás nutí vzdát se.“, ,,Unesli nás teroristi.“ Kostýmy hercov v sivých a čiernych odtieňoch, ktoré vytvoril David Janošek, podporujú myšlienku súdneho procesu.

Scénografia pracuje aj s priestorom publika – predseda (Tomáš Jirman) si často sadá do prvého radu, odkiaľ kladie otázky obžalovaným. Režisérka Tereza Říhová a dramaturgička Sylvie Rubenová zapojili do súdneho procesu aj samotných divákov, ktorí sa stávajú laickou porotou, rozhodujúcou o (ne)vine obžalovaného (Ivan Dejmal), ktorý pilotoval lietadlo s pasažiermi. Herci podídu k divákom a do každého radu rozdajú biely papier obsahujúcim dve slová – Vinen/Nevinen. Divák sa stáva sudcom, ktorý rozhoduje o osude obžalovaného človeka. Na základe sčítania hlasov vyplynie, že obžalovaný je zbavený viny. Od toho sa odvíja aj záverečná scéna – 21 divákov zakrúžkovalo slovo vinen, zvyšných 41 nevinen. Nasledujú slová predsedu a ostatných zúčastnených, z ktorých vyplýva, že obžalovaný (Ivan Dejmal) je zbavený obvinenia. Režijno-dramaturgická koncepcia síce na prvý pohľad dáva divákom slobodu voľby, ale počas celej inscenácie ich (ne)priamo navádza k ,,záchrane“ obžalovaného (svedčí o tom aj nápis na bielom papieri NEVINEN, ďalej otázka o tom, či môže zákon nahradiť city, emocionálny rozmer výpovede jeho manželky, fotka obvineného so synom a pod.). Áno, sú to explicitné dôkazy, o ktorých netreba pochybovať, ale v kontexte celej inscenácie preto ani nie je prekvapivé, že väčšina divákov sa rozhodne pre to, aby bol obžalovaný zbavený viny. Čo by sa stalo, keby väčšina hlasovala za to, aby bol obžalovaný potrestaný? Režijno-dramaturgická koncepcia akoby počítala s výsledkom hlasovania laickej poroty, takže záver nie je prekvapivý.

Divákovi sa nedostáva priestor na premýšľanie, pretože je zahltený pojmami z právnického prostredia. To, čo znesie dramatický text – právna terminológia, argumentácia, strohosť, racionalita –, však na javisku skĺzava do monotónnosti. Netýka sa to len replík, ale aj spôsobu príchodu a odchodu postáv – každý z trojice obžalovaných vchádza cez dvere do sály, smerom na javisko. Je škoda, že inscenátori nevyužívali hudbu Robina Schenka pri výpovediach obžalovaných, ale len pri ich príchodoch a odchodoch – zvýraznila by sa tak dusná atmosféra súdneho procesu. Na záver by som vám rada položila otázku, ktorá vo mne zarezonovala a ktorá ma primäla k premýšľaniu: Bude rozhodnutie, ktoré sme povedali dnes, platné aj zajtra?

Miroslava Košťálová