Ak som mal pri inscenácii Chacharije zmiešané dojmy či pochybnosti, Zabiják Joe ich veľmi rýchlo a rázne zažehnal. Nemal som odvahu a vlastne ani dôvod sa s ním prieť. Presvedčil ma hneď.

Táto prvotina amerického dramatika Tracyho Lettsa, ktorá je dnes staršia než štvrť storočia je z časti čiernou komédiou a z časti fraškou. Napísaná je naozaj bravúrne a herectvo Šimona Krupu, Terezy Cisovskej, Zuzany Truplovej, Michala Čapku a v neposlednom rade Josefa Kalužu jej prospieva ešte viac.

Absurdne pôsobiaci príbeh, ktorý je na druhej strane vcelku pravdepodobný, dostal absolútne realistický ráz – našťastie vynímajúc skutočnú krv. Obývačka, kuchyňa, chladnička, ešte teplá sekaná, pivo, streľba a aby sa nepovedalo, kokaín sa aspoň spomína.

Kvantum komiky je v inscenácii prítomné nielen vďaka textu, ale aj vďaka na prvý pohľad miniatúrnym hereckým etudám a skvelej práci s tichom, pauzou či atmosférou trápnosti. Z nasadenia herci nepoľavili ani na chvíľu, kostýmová zložka absolútne funguje a dokonca má miestami tiež svoj komický prínos. A na tom všetkom je dobré najmä to, že výsledok práce celého realizačného tímu nepodlieza divákovi. Neviem si pomôcť, no až na pár sekvencií, ktoré sa mi zdali trošičku dlhé, mi nevadilo absolútne nič.

Cítil som sa ako pri sledovaní filmu čiastočne sa nesúcom v tarantinovskom duchu a myslím, že spokojný by bol aj sám Quentin. Remeselne dobre spracované a zábavné dve hodiny.

P.S. A ku kokaínu sa nám tentoraz pridružilo i niečo iné. Vyzerá to na zaujímavý ročník.

Mário Drgoňa